Batizovský štít (2 448 m n. m.) - Dvojvrcholový, horolezecky prístupný štít, ktorý dominuje divokej Batizovskej doline
Bradavica (2 476 m n. m.) - Významný štít, týčiaci sa nad troma dolinami (Slavkovskou, Velickou a Veľkou Studenou). Má 4 vrcholy, z ktorých najvyšší je SV. Vrchol poskytuje veľkorysý výhľad do okolitých dolín
Bystrá lávka (2 314 m n. m.) - Sedlo spájajúce Mlynickú s Furkotskou dolinou ležiace medzi Veľkým Soliskom a Furkotským štítom. Žlto značená trasa je sprístupnená jednosmerne z Mlynickej doliny. Záverečný úsek je v dĺžke asi 5 - 8 metrov zaistený reťazami. Kvôli nedostatočnému miestu v samotnom sedle je dlhší pobyt v ňom pri zvýšenom počte turistov takmer nemožný
Čierny štít (2 429 m n. m.) - Impozantná skalná pyramída nad tromi dolinami: Veľkou a Malou Zmrzlou dolinou a Čiernou Javorovou dolinou. Horolezecky je zaujímavá južná stena. Prvý horolezecký výstup sa uskutočnil v roku 1898
Čubrina (2 376 m n. m.) - Napriek neveľkej výške je významným uzlovým štítom v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier. Hlavný hrebeň z nej pokračuje na SZ a JZ smerom sa odpája obrovská Krivánska rázsocha. Na stranu Morského Oka padajú z Čubriny mohutné steny preťaté troma veľkými terasami
Dračí štít (2 523 m n. m.) - Najvyšší vrchol v bočnom hrebeni, ktorý vybieha z Vysokej na JV a oddeľuje od seba Rumanovu dolinku od Kotlinky pod Dračím sedlom. Aj tá najľahšia cesta na Dračí štít je v horolezeckej obtiažnosti
Gánok (2 462 m n. m.) - Trojvrcholový štít v pozadí troch dolín: Rumanovej, Ťažkej a Kačacej. Člení sa na prostredný Gánok a Malý Gánok so známou až 300 metrov vysokou Galériou Gánku v severozápadnej stene. Najkrajší pohľad na Galériu je z Bielovodskej doliny a zo sedla Váha počas výstupu na Rysy
Gerlachovský štít (2 655 m n. m.) - Najvyšší vrchol Vysokých Tatier a celého 1 200 km dlhého oblúka Karpát. Leží na rázsoche vybiehajúcej zo Zadného Gerlachu a budujú ho prevažne granodiority. Je ohraničený Batizovskou a Velickou dolinou. V minulosti niesol názvy štít Františka Jozefa (1894 - 1919), Štít legionárov (1919 - 1939) a Stalinov štít (1949 - 1956). Presné merania určili jeho výšku až v roku 1838. Je prístupný len s horským vodcom
Havran (2 151 m n. m.) - Najvyšší vrchol Belianskych Tatier ležiaci v ich hlavnom hrebeni medzi Ždiarskou vidlou a Hladkým štítom. Budujú ho vápence a vyznačuje sa ľadovcovo-hôľnym reliéfom. Turisticky nie je prístupný
Hladké sedlo (1 993 m n. m.) - Hraničné sedlo v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier medzi Valentkovou a Hladkým štítom
Hlinská veža (2 330 m n. m.) - Významný úzlový bod Krivánskej rázsochy. Vrchol poskytuje peký výhľad
Hrebienok (1 285 m n. m.) - Turistické a lyžiarske stredisko nad Starým Smokovcom, ktoré sa nachádza na JV úpätí Slavkovského štítu
Hrubý vrch (2 428 m n. m.) - Najvyšší štít južného záveru Hlinskej doliny medzi Hlinskou a Terianskou vežou severne od Furkotského štítu (2 403 m n. m.)
Huncovský štít (2 352 m n. m.) - Od 17. storočia je to jeden z prvých navštevovaných vrcholov. Nachádza sa v ukončení hrebeňa Kežmarského štítu a jeho južnými a juhovýchodnými svahmi prechádza Tatranská magistrála do Sedla pod Svišťovkou
Jahňací štít (2 230 m n. m.) - Turisticky prístupný vrchol nad Zeleným plesom, ktorý poskytuje nádherné výhľady
Jastrabia veža (2 137 m n. m.) - Verejnosti neprístupná a na legendy bohatá skalná veža nad Zeleným plesom v Karbunkulovom hrebeni
Javorový štít (2 424 m n. m.) - Majestátny vrchol v hlavnom hrebeni, ktorý má spoločnú základňu s Malým Javorovým štítom. Navzájom ich oddeľuje Javorová škára. Má dva vrcholy (V a Z). Na východe ho od Ostrých štítov oddeľuje Javorové sedlo. Do dolín spadá mohutnými stenami, rozbrázdenými žľabmi a piliermi
Kežmarský štít (2 556 m n. m.) - Mohutný vrch na konci rázsochy Lomnického štítu, od ktorého je oddelený hrebeňom vidiel. Podľa záznamov bol prvým štítom, na ktorý vystúpili ľudia
Kolový štít (2 418 m n. m.) - Uzlový bod hlavného hrebeňa Vysokých Tatier, ktorý vysiela do Kolovej doliny hrebeň brán. Od Zmrzlej veže je oddelený Kolovou štrbinou a od Čierneho štítu Čiernym sedlom. Do Malej Zmrzlej doliny sa týči troma charakteristickými vežami. Turisticky je veľmi ľahko prístupný cestou 3 a preto vyhľadávaný
Končistá (2 535 m n. m.) - Posledný a najvyšší vrchol v južnej rázsoche, vybiehajúcej z Popradského Ľadového štítu. Na juh z nej vybieha hrebeň, ktorý sa nižšie rozširuje v široký chrbát, stáčajúci sa na JV. Na JZ spadá k Lúčnemu sedlu širokým sutinovým úbočím, preťatým žliabkami a rebierkami. Končistá patrí medzi najvyššie vrcholy Tatier s ľahkou prístupnosťou
Kôpky (2 362 m n. m.) - Veľká kôpka je najvyšším vrcholom masívu kôpok, vypínajúcim sa charakteristicky nad Dolinkou pod sedlom Váha. Jej severnú stenu pretína zvažujúca sa sutinová polica, po ktorej možno elegantne zostúpiť do Mengusovskej doliny alebo do Dolinky pod sedlom Váha
Kôprovský štít (2 363 m n. m.) - Výrazný vrchol v Krivánskej rázsoche, na ktorý vedie turistická cesta Mengusovskou dolinou popri Veľkom Hincovom plese z Vyšného Kôprovského sedla
Kriváň (2 494 m n. m.) - Impozantný a symbolický vrch v západnej časti Vysokých Tatier. Je symbolom jednoty a slobody Slovákov. Buduje ho žula. V 15. - 18. storočí bola na jeho svahoch výrazná banská činnosť, ktorej stopy badať dodnes. Každoročne v auguste sa konajú národné výstupy na Kriváň
Kupola (2 414 m n. m.) - Kopec oblých tvarov, ležiaci v hrebeni medzi Východnou Vysokou a Vesterovým štítom, od ktorých je oddelená Studeným sedlom a Sedlom pod Kupolou. Turisticky je ľahko prístupná
Litvorový štít (2 423 m n. m.) - Napriek slušnej výške je neveľmi výrazným vrcholom kvôli tesnému susedstvu s masívom Gerlachovského štítu. Leží v hlavnom hrebeni medzi Zadným Gerlachom a Velickým štítom, oddelený Litvorovým a Velickým sedlom
Lomnické sedlo (2 190 m n. m.) - Široké sedlo v južnom svahu Lomnického štítu. Prístup je možný len lanovkou zo Skalnatého plesa nakoľko turistická trasa zo Skalnatého plesa bola zrušená. Zo sedla vedie krátka turistická trasa na Veľkú Lomnickú vežu (2 214 m n. m.)
Lomnický štít (2 634 m n. m.) - Druhý najvyšší vrchol Vysokých Tatier a celých Karpát. Na hlavný chrbát Vysokých Tatier sa pripája v masíve Baranie rohy. Je budovaný granitmi a od roku 1941 na neho premáva vysutá lanová dráha. Na vrchole je Observatórium Astronomického ústavu SAV. Pešo je prístupný len s horským vodcom
Ľadový štít (2 627 m n. m.) - Tretí najvyšší štít Vysokých Tatier. Mohutný vrchol budovaný granodioritmi v závere Malej Studenej doliny. Prístupný je len s horským vodcom
Ľaliové sedlo (1 952 m n. m.) - Oddeľuje Západné a Východné Tatry. Prechod z Poľska na Slovensko je zakázaný
Malá Bašta (2 285 m n. m.) - Stojí medzi Patriou a Prednou Baštou v Baštovom hrebeni, odpájajúcom sa na Hlinskej veži. Zo strany Patrie ju ohraničuje Sedlo nad Skokom a na opačnom konci leží Sedlo nad Širokým žľabom
Malý Javorový štít (2 380 m n. m.) - Mohutný štít v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier, ktorý sa do histórie zapísal smutnou udalosťou. Pri záchrannej akcii na ňom v roku 1910 zahynul poľský horský vodca Klimek Bachleda
Malý Kežmarský štít (2 513 m n. m.) - Severovýchodný predvrchol Kežmarského štítu. Oddeľuje ho od neho Vyšná Kežmarská štrbina. Je známy predovšetkým mohutnou severnou stenou, ktorou spadá do Doliny Zeleného plesa a ktorá je so svojimi 900 metrami najväčšou vo Vysokých Tatrách vôbec
Malý Ľadový štít (2 611 m n. m.) - Krásny, vysoký vrchol, stojaci nad Malou Studenou dolinou a Dolinkou pod Sedielkom. Od Ľadového štítu ho delí Ľadová štrbina. Patrí medzi ľahko dostupné turistické ciele
Mengusovský Volovec (2 227 m n. m.) - Ukončuje bočný hrebienok, ktorý sa odpája od hlavného hrebeňa z Hincovej vežičky a bežiac na J rozdeľuje severný sektor Mengusovskej doliny na Kotlinu Žabích plies a Hincovu kotlinku. Od Hincovej vežičky ho delí Volovcovo sedlo. Je známy aj pod starším názvom Štít Olgy. Z dna Mengusovskej doliny pôsobí dojmom impozantnej štíhlej pyramídy. Je pomerne ľahko a rýchlo dostupný
Ostrva (1 984 m n. m.) - Nevýrazný vrch nad Popradským plesom. Je ukončením vedľajšej rázsochy Končistej a poskytuje nádherné výhľady
Patria (2 203 m n. m.) - Štít v hrebeni Bášt. Jeho južným úpätím prechádza Tatranská magistrála cez Trigan na Popradské pleso. Patria je ľahkým a vďačným cieľom hlavne v prípade časovej tiesne
Poľský hrebeň (2 200 m n. m.) - Frekventovaný turistický priechod zabezpečený reťazami, ktorý spája Velickú s Bielovodskou dolinou. Z Poľského hrebeňa vedie turisticky značená trasa na Východnú Vysokú (2 429 m n. m.)
Popradský Ľadový štít (2 390 m n. m.) - Uzlový bod v hlavnom hrebeni, z ktorého sa na J odpája rázsocha Končistej. Od nej je oddelený Sedlom pod Drúkom. Na Z je od Východného Železného štítu oddelený Zlomiskovou štrbinou a na V od Kačacieho štítu Vyšným Kačacím sedlom. Týči sa nad troma dolinami: Batizovskou, Kačacou a Zlomiskovou
Predné Solisko (2 117 m n. m.) - Vyhliadkový vrchol na začiatku Soliskového hrebeňa nad Chatou pod Soliskom
Priečne sedlo (2 352 m n. m.) - Dôležitý turistický prechod z Malej do Veľkej Studenej doliny. Prechod je zabezpečený reťazmi. Dlho bol prechod prístupný len z Malej do Veľkej Studenej doliny, no v roku 2013 sprístupnili prechod cez sedlo aj z Veľkej Studenej doliny. Na vrchole sedla pri zvýšenom počte ľudí nie je možný dlhší pobyt a treba zostúpiť pár metrov
Prostredný hrot (2 440 m n. m.) - Najvyšší vrchol v rázsoche vybiehajúcej zo Širokej veže. Na JV je ohraničený Sedlom pred Prostredným, na SZ pokračuje na Malý hrot a Sedlo za Prostredným
Rumanov štít (2 428 m n. m.) - Leží v hlavnom hrebeni medzi Zlobivou a Gankom. Z Kačacej doliny je impozantný obrovskými stenami
Rysy (2 503 m n. m.) - Vrchol na hranici Slovenska a Poľska budovaný granodioritmi. Je turisticky prístupný z Poľska a aj zo Slovenska z Mengusovskej doliny. Veľmi atraktívny a navštevovaný vrchol, ktorý poskytuje nádherné výhľady. Každoročne sa koná začiatkom augusta hromadný výstup
Satan (2 432 m n. m.) - Má dva vrcholy (S a J), pôsobiace dojmom malých rohov. Stojí medzi Prednou Baštou a Pekelníkom v Baštovom hrebeni, odpájajúcom sa z hlavného hrebeňa na Hlinskej veži. Meno tohto štítu má korene v ľudových poverách o satanovom poklade, ktorý čert ukryl v jednom zo žľabov. Z jeho vrcholu sa naskytne impozantný výhľad do Mengusovskej doliny, do Poľska, aj smerom ku Kriváňu
Sedlo pod Svišťovkou (2 023 m n. m.) - Nachádza sa pod sutinovou kopou Malá Svišťovka (2 038 m n. m.) a je to najvyšší bod Tatranskej magistrály
Sedlo Prielom (2 298 m n. m.) - Turistický priechod z Veľkej Studenej do Bielovodskej doliny. Prechod je zaistený reťazami. Výstup aj zostup vedie prudkým sutinovým chodníkom kde hrozí pošmyknutie. Pri Zamrznutom plese je možnosť odbočiť na Poľský hrebeň a pokračovať Velickou dolinou
Sedlo Sedielko (2 376 m n. m.) - Sedlo v hlavnom hrebeni medzi Širokou vežou a Malým Ľadovým štítom tvorí prechod z Malej Studenej do Javorovej doliny. Je to najvyššie položené sedlo vo Vysokých Tatrách
Sedlo Váha (2 340 m n. m.) - Sedlo nad Chatou pod Rysmi, z ktorého vedie záverečný výstup na Rysy. Poskytuje nádherné výhľady na známu Galériu Gánku a možno z neho vystúpiť v sprievode horského vodcu na Vysokú (2 547 m n. m.)
Sedlo Zázvory (1 879 m n. m.) - Sedlo umožňujúce prechod z Tichej do Kôprovej doliny
Slavkovský štít (2 452 m n. m.) - Turisticky prístupný, granodioritmi budovaný vrchol vo východnej časti Vysokých Tatier. Trasa na jeho vrchol vedie zo Starého Smokovca alebo z Hrebienka. Vybieha z hlavného hrebeňa Východnej Vysokej (2 429 m n. m.)
Svinica (2 301 m n. m.) - Monumentálny a veľmi nápadný vrchol v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier ležiaci na slovensko-poľskej hranici
Svišťový štít (2 382 m n. m.) - Leží v hlavnom hrebeni a je turisticky ľahko dostupný v zime aj v lete. Jeho široký masív má tri vrcholy
Široká veža (2 466 m n. m.) - Pomerne rozložitý štít, veľmi vďačný pre vysokohorskú turistiku. Je uzlovým bodom hlavného hrebeňa, z ktorého vybieha na J hrebeň Prostredného hrotu, končiaci v Oštepoch. Od Malého Ľadového štítu ju delí sedlo Sedielko, od Zbojníckych veží Zbojnícke sedlo, a od Priečnej veže Priečne sedlo
Štrbský štít (2 385 m n. m.) - Pekný ihlanovitý vrchol, uzatvárajúci Mlynickú dolinu v hrebeni krivánskej rázsochy. Na Z ho od Hrubého vrchu delia tri vežičky a na V ho od Hlinskej veže delí Mlynické sedlo
Ťažký štít (2 520 m n. m.) - Uzlový bod v hlavnom hrebeni Tatier. Od Vysokej ho delí Štrbina pod Ťažkým štítom, od Rysov sedlo Váha. Na JZ vysiela hrebeň cez Dračie pazúriky, Kôpky a Popradský hrebeň, oddeľujúci Mengusovskú dolinu od Dračej dolinky
Velický štít (2 320 m n. m.) - Prvý vrchol v známej hrebeňovej túre "Martinovka". Stojí v závere Velickej doliny v hlavnom hrebeni medzi Velickým sedlom a Poľským hrebeňom. Je uzlovým bodom, z ktorého na sever vybieha bočný hrebeň na Hrubú vežu a krátky hrebienok k Litvorovému plesu
Veľký Mengusovský štít (2 425 m n. m.) - Leží v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier. Je najvyšším z trojice Mengusovských štítov. Má dva vrcholy, oddelené Veľkou Mengusovskou štrbinou, z ktorých vyšší je západný vrchol. Na sever padá 820 m vysokou stenou, ktorá sa radí medzi najväčšie v Tatrách
Volia veža (2 360 m n. m.) - Dominantný štít, ležiaci v časti hlevného hrebeňa s názvom Volí chrbát. Od Žabej veže ju oddeľuje Východná Volia štrbina, kým na západ spadá hrebeňom do Veľkej Volej štrbiny. Horolezecky je vyhľadávaná hlavne jej J stena, stavaná z mimoriadne kompaktnej skaly
Východná Vysoká (2 429 m n. m.) - Vrchol v strednej časti Tatier oddeľujúci Velickú a Veľkú Studenú dolinu. Budujú ho granodiority a poskytuje nádherné výhľady
Vysoká (2 547 m n. m.) - Vrch v strednej časti Vysokých Tatier na hlavnom chrbte budovaný granodioritmi. Je typický svojím dvojvrcholom a ide o jeden z najkrajších vrcholov Slovenska, prezývaný aj Koruna Tatier
Weszterov štít (2 429 m n. m.) - Rozložitý vrchol, ležiaci v hrebeni medzi Kupolou a Bradavicou, od ktorých ho oddeľuje Sedlo pod Kupolou a Zvodná lávka
Zlobivá (2 426 m n. m.) - Impozantne sa vypína nad Zlomiskovou a Kačacou dolinou. Patrí do okruhu ťažšie dostupných, málo navštevovaných vrcholov. Jej masív pozostáva z troch vrcholov (Zlobivá, Wachterova veža, Zlobná kopa) a rozprestiera sa v hlavnom hrebeni medzi Rumanovým štítom a Západným štítom nad Železnou bránou
Bystrá lávka (2 314 m n. m.)
Galéria Gánku
Gerlachovský štít (2 655 m n. m.)
Malý Ľadový štít (2 611 m n. m.) a Ľadový štít (2 627 m n. m.) 
Mengusovský Volovec (2 227 m n. m.)
Poľský hrebeň (2 200 m n. m.)
Priečne sedlo (2 352 m n. m.)
Rysy (2 503 m n. m.)
Sedlo Prielom (2 298 m n. m.)
Sedlo Sedielko (2 376 m n. m.)
Sedlo Váha (2 340 m n. m.)
Východná Vysoká (2 429 m n. m.)
Kôpky, Ťažký štít, Vysoká (2 547 m n. m.), Dračí štít
Lomnický štít (2 634 m n. m.)
Slavkovský štít (2 452 m n. m.)
Kolový štít (2 418 m n. m.)
Jastrabia veža (2 137 m n. m.)
Čubrina (2 376 m n. m.)
Kôprovský štít (2 363 m n. m.) - vľavo
Končistá (2 535 m n. m.)
- LACIKA, J. A I. 2009. Slovensko A – Ž. Bratislava : Ikar, 2009. 488 s. ISBN 978-80-551-2048-5
- KOLEKTÍV AUTOROV. 2009. VYSOKÉ TATRY. Edícia turistických máp 1:50 000. Textová časť. Harmanec : VKÚ, akciová spoločnosť, 2009. 110 s.
- TURISTICKÝ A SKIALPINISTICKÝ SPRIEVODCA VYSOKÝMI TATRAMI. Bratislava. 2013. Vysokohorská turistika. http://www.sprievodca.ta3.szm.com/index.html (2013-09-19)